Ako sa vo svete [ne]stratiť

Aj toto tu nájdete


Zbohom tlačenke (Šanghaj IV.)

OliverOliver

Keď som v Šanghaji išiel obdivovať miestne skvosty, vždy som sa najprv odviezol metrom do centra a odtiaľ sa peši vybral kam som potreboval. Výraz plné metro pre mňa v Šanghaji nabral nový rozmer a pred sťažovaním sa na “plné” metro v Prahe si najprv vždy spomeniem na moje čínske dobrodružstvá .

Metro Šanghaj v obleku

Toľko Číňanov telo na telo neuvidíte ani na najväčšej diskotéke v Číne. Popravde je to tu často ešte viac telo na telo a niekedy cítite na sebe nalepené aj rôzne “končatiny”. Ak idete ráno o pol ôsmej do práce v obleku ako Constantin, tak hneď v práci si môžete meniť košeľu za novú, keďže zo svetlomodrej je rázom tmavomodrá. Držať sa niečoho iného než viery že v metre nespadnete je takmer nemožné.

Prekvapujúco sa tu však nájdu aj taký čo aj napriek tomu dokážu pred sebou ešte držať telefóny a sledovať ich obrazovky. Súdržnosť Číňanov je vidieť aj tu, keďže sa pri každom pohybe metra hompácajú spoločne v rovnakom smere a ak náhodou niekto spadne, je isté, že bude nasledovať reťazová reakcia.

metro Šanghaj, Čína, veľa ľudí,

Aj takto nejako to môže v metre v Číne vyzerať.

Ľudia sú tu pri nastupovaní do metra rovnako bezohľadní ako v Pekingu a nepočkajú kým ostatní vystúpia, čomu na jednej strane rozumiem, lebo niekedy by sa inak do metra nedostali ale na strane druhej neberú žiadne ohľady či je to tehotná mamka, alebo malé dieťa, len špicaté lakte a hlava, nehlava pchaj sa do metra… Každopádne môže to byť ešte aj horšie.

Špecialitou Šanghaja je asi tridsať sekundové, z môjho pohľadu nezmyselné, státie metra v stanici potom čo sa zatvorili všetky dvere a je tak nemožné do neho vstúpiť či vystúpiť. Keď náhodou bežíte aby ste stihli nastúpiť a zatvoria sa pred vami dvere, naskytne sa vám absurdná situácia keď (v tú chvíľu) nekonečne trápne pozeráte do vlaku na ostatných cez zavreté dvere a oni na vás.

Maglev Šanghaj vs. hyperloop Bratislava

Na druhej strane, každý kto cestuje do Šanghaja si nemôže nechať ujsť cestu najrýchlejším magnetickým levitujúcim vlakom – Maglevom. Maximálna rýchlosť je 431 km/h, ale tou nejazdia všetky maglevy a aj tie čo jazdia, tak iba pomerne krátky úsek. Celková dĺžka trasy z mesta na letisko je asi tridsať kilometrov. Maglev nejde ani tak úplne z centra, stále treba ísť kúsok metrom a potom prestúpiť, čo je dosť otravné. Technológia je úžasná ale zároveň pekelné drahá a pochybujem že sa to Číne oplatí.

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Comments 0
There are currently no comments.