Oliver
Na Pudong letisko v Šanghaji som prišiel približne hodinu pred odletom a keďže web check-in predtým nebol k dispozícii, tak som tu stál sám iba s pasom v ruke a dvadsiatimi kilami na chrbte, ktoré som si chcel nechať poslať dole do trupu lietadla.
Obával som sa, že budem musieť platiť, keďže sa jedná iba o vnútroštátny let (do Shenzhenu) a cena letenky nasvedčovala tomu, že budem cestovať nízkonákladovým aerolinkami, ktoré majú (z mojej Európskej skúsenosti) v obľube účtovať za všetko možné aj nemožné. S ruksakom ale problém nebol a akýsi Číňan mi potom pomohol si vybrať sedadlo a vytlačiť letenku. Samozrejme boli voľné už iba sedadlá uprostred.
Kontrola dlho netrvala a ani sa veľmi nelíšila od tej v metre a už som sa nachádzal pri bráne, kde nastupovanie začínalo za necelých 15 minút. Letisko vo mne nezanechalo nejaké zvláštne pocity, prišlo mi pomerne obyčajné. Otvoril som si malé mliečko a sušienky Oreo s čokoládovým krémom (hovoril som vám, že v Číne majú po milú Jarmilu druhov Orea?), čo som si predtým kúpil a čakal na nastupovanie.
Chcel som si Oreo vychutnať ešte pred odletom, nech si netrúsim na sedadlo, no neustále zízanie mladého Číňana z kočíka mi nedalo a musel som ponúknuť aj jemu. Oreo jesť nechcel, ale za to pohľadov na mňa sa nemohol nabažiť. Mal som podozrenie, že je to mojím Tsinghua tričkom, ale ako by mohlo také malé dieťa vedieť čo to znamená? Čínske deti sú najviac zlaté, keďže svoje prekvapené pohľady keď zbadajú cudzinca sa vôbec nesnažia skrývať. Často tak s otvorenými ústami a úžasom na tvári pozerajú, zatiaľ čo ich mamka ťahá za ruku.
Túto vojnu, kto skôr uhne pohľadom, som žiaľ prehral.
Nakoniec to nízkonákladové aerolinky neboli. Dokonca sme dostali aj jesť – podávalo sa to v peknej, červenej, papierovej krabici s drakom ale obsah bol nič moc. Celá procedúra podávania jedál trvá celkom dlho a tak som sa ani nenazdal, veľa toho nenačítal a už sme aj pristávali. Letel som do Shenzhenu, odkiaľ je to čo by jeden kameňom dohodil do Hong Kongu. Hong Kong má samozrejme tiež svoje letisko, kvôli ktorému postavil dokonca extra ostrov, ale letenky naň sú aj dvakrát drahšie ako tie do Shenzhenu. Čas keď som si na páse hľadal ruksak sa už pomaly lámal do ďalšieho dňa a ako už tušíte, čakala ma ďalšia noc na letisku.
Letisko v Shenzhene
Len čo som vystúpil z lietadla, letisko si ma hneď získalo. Jeho symetrické šesťuholníkové vzory všade kam som sa pozrel na mňa pôsobili magicky. S otvorenými ústami a hlavou upretou do stropu som sa pomaly pohyboval. Biele oceľové konštrukcie sa mi pred očami vlnili a šesťuholníky sa tak menili a hrali s tieňmi divadlo. Letisko nie je nejaké staré, otvorené bolo v roku 1991, a ani nie rok dozadu v Novembri 2013 boli dokončené práce a dostavba terminálu, ktoré ho zmenili v kúsok umenia. Celé letisko tak tvorí komplex ktorý sa podobá na lietadlo.
Šesťuholníky na letisku v Shenzhene všade kam sa človek pozrie
Čo sa spania týka, tak žiadna oslavná óda sa tentokrát nekoná. Pred príchodom do Shenzhenu som si ani nebol istý, či sa letisko na noc nezatvára. Nezatvorilo sa, ale žiadne hexagonové lavičky ako z inej galaxie som nenašiel. Iba také, kde každé sedadlo je oddelené opierkou na ruky. Ešteže človek je tvor flexibilný a tvorivý, takže to ani dlho netrvalo a našiel som polohu nejakého neurčitého tvaru, kde ma nič netlačilo. Dobrú noc z lavičky priatelia.
“Šesťuholníkové hviezdne nebo nado mnou, mravný zákon vo mne”
