Dneska je utorok, zapni si … ale naozaj, ako sa študuje v Číne?

Pri pohľade na nadpis ste asi nečakali, že tento príspevok bude venovaný pokračovaniu mojich školských zážitkov. Nebojte, dostane sa aj na jeho vysvetlenie. V prvej polovici semestra som mal ešte dva predmety, Entrepreneurial management a Strategy in IT and technology industry.

Prvý zo spomenutých som si zapísal ako náhradu za odhlásené predmety, aby som mal dostatok kreditov. Hodiny sme mali vždy v piatok od deviatej a boli vedené čínskym profesorom Chenom.

Pomocník profesora v drese Manchestru United

V prvom článku som to nespomenul, ale každý vyučujúci na Tsinghua university má k dispozícii TA – Teaching Assistant, ktorý/ktorá zapína projektor, kontroluje dochádzku, tlačí materiály, posiela emaily, prípadne kupuje profesorom kávu a niečo pod zub. Neviem, či sú za túto prácu platení, niektorí TA sú doktorandi, takže to možno majú v rámci praxe, prípadne to robia zo záujmu, pre srandu králikov, alebo pre peniaze.

Náš TA v predmete Entrepreneurial (no nepolámte si jazyk na tomto slove) management sa volal Eric a bol spolu s profesorom mi mnohokrát pripadali, ako keby pochádzali z inej planéty. Pravdou je, že možno neboli úplne zvyknutí na zahraničných študentov, čo ich vyvádzalo z rovnováhy. Eric by sa dal popísať ako nedočkavý prváčik, čo ide prvý deň do školy, keďže mal stále otvorené ústa a prekvapený výraz, s tým rozdielom, že prváčik by sa aspoň prvý deň školy obliekol (prípadne by ho obliekla mamka) reprezentatívne. Eric sa tiež obliekal reprezentatívne, hrdo prezentoval že fandí futbalu a pravidelne sa objavoval v teplákovej súprave Manchestru United a to dokonca aj keď sme šli na semi-formálnu návštevu do niektorých známych Čínskych spoločností.

Ešte zvláštnejší, ale o to snaživejší profesor

Profesor Chen je veľmi zvláštny človek, na všetky naše otázky a prosby mal rovnakú odpoveď – Yes. Stála za tým jeho dobrota a ochota, ale tiež nízka znalosť angličtiny. Prvú hodinu som mal veľké problémy mu porozumieť a v hlave mi už prebiehali myšlienky, že aj tento kurz si odhlásim. Ku koncu hodiny, keď už som sa ako-tak adaptoval na jeho level angličtiny, nám predstavil čo sa bude diať najbližšie týždne a to ma presvedčilo si predmet nechať. V pláne sme mali v rámci výuky navštíviť niekoľko úspešných čínskych podnikov, kde má profesor známosti, mali sme dostať niekoľko zaujímavých učebníc a výstupom kurzu mal byť náš vlastný biznis plán, ktorý okrem profesora budú posudzovať aj investori.

Vítame študentov Tsinghua University

Hneď druhý týždeň sme šli do spoločnosti Founder, ktorá je z 80 % vlastnená našou konkurenčnou inštitúciou – Peking university, ktorá ju aj založila. V súčasnosti je Founder jednou z top hi-tech spoločností v Číne a pôsobí v rôznych odvetviach od financií, cez medicínu až k nehnuteľnostiam.

Stretnúť sme sa mali o deviatej v lobby a všetci okrem profesora sme prišli na čas. Ten si dal na čas a tak sme tam polhodinu postávali. Milým prekvapením bolo, že na obrazovke v tejto vstupnej hale premietali v čínskych znakoch “Vítame študentov Tsinghua university v Founder”. Potom čo profesor, neupravený s poletujúcimi vlasmi pribehol za nami, šli sme na prehliadku múzea, ktoré v spoločnosti majú a kde prezentujú celý vývoj spoločnosti.

Privítanie v spoločnosti Founder bolo veľmi príjemné, dokonca aj s touto tabuľou.

Bolo to veľmi zaujímavé a výborne spracované. Pani sprievodkyňa nás vzala ešte do jedného (nudnejšieho) múzea na piatom poschodí, po ktorom sme mali stretnutie s jedným z viceprezidentov spoločností, kde sme mohli klásť otázky. Mladý pánko však angličtinu neovládal, nevedel ani len povedať Hello, welcome, takže šlo skôr o diskusiu čínskych spolužiakov, ktorý sa síce snažili prekladať to čo pánko hovoril, ale to čo on vysvetľoval 10 minúť, oni zhrnuli do 10 sekúnd.

Aby toho nebolo málo, tak po tejto diskusii nasledovala klasická prednáška profesora, ktorá bola opäť extrémne nudná, ale aspoň sme sedeli v pohodlných, polohovateľných kreslách. Pán viceprezident nás pozval na obed do ich jedálne na najvyššom poschodí. Narozdiel od bežných zamestnancov, ktorý sa tlačili v dlhom zástupe aby sa dostali k svojmu jedlu, my sme obedovali pri okrúhlom stole s pánom viceprezidentom a vychutnávali si nekonečný príval nových chodov a obsluhu personálu v oddelenej miestnosti s výhľadom na Peking Univesity. Prvá firemná návšteva tak skončila dobre.

Čína potrebuje inovácie

Okrem tejto návštevy sme ešte navštívili X-lab, ktoré sa nachádza v novom technologickom parku vedľa našej univerzity. Ten patrí tiež našej škole, Tsinghua University. Po návšteve X-lab nás profesor pozval do neďalekej kaviarne, ktorá sa volala Serene Café a veľmi nápadne pripomínala Starbucks (aká náhoda, že v logu Starbucks je morská víla s menom Siren).

Dnešná prednáška sa presúva do kaviarne a profesor Chen pozýva! Aj takto sa študuje v Číne.

Na návšteve u výrobcu čínskych vlakov

V jednom z ďalších týždňov sme navštívili aj centrálu čínskeho giganta menom CSR (skrátene China Southern Railway company), ktorý je najväčším výrobcom elektrických lokomotív. Vyrábajú všetky typy vlakov čo si viete predstaviť – od nákladných, cez metro až k najrýchlejším vlakom na svete, ktorý čo nevidieť sám vyskúšam.

Keďže centrála spoločnosti už nie je v tesnej blízkosti univerzity, museli sme sa tam nejak dopraviť. Mňa a zopár ďalších spolužiakov vzal spolužiak menom Yann, ktorý má k dispozícii vlastnú mercedes dodávku s osobným šoférom (že štýl!), ktorú môže kedykoľvek použiť. Ako to už v čínskych spoločnostiach býva, ani tu sa s angličtinou nekamarátili a tak nám Čínsky spolužiaci prekladali najprv predstavenie spoločnosti a prehliadku múzea a následnú prezentáciu a diskusiu. Preklady do angličtiny boli väčšinou mizerné a zriedkavé, ale opäť sme mali k dispozícii pohodlné kreslá a pravidelne nám bol podávaný chutný čaj, tak som sa ani nesťažoval.

Po dvoch prezentáciách sa znovu objavil aj náš profesor, ktorý bol predtým s CEO (šéfom spoločnosti). Tento pán Zhao Xiaogang (obrovská ryba ktorá tento kolos riadi) si na nás našiel čas a prišiel nás pozdraviť a povedať nám, že keď budeme chcieť tak sa môžme ísť pozrieť aj ako sa tieto vlaky vyrábajú, prípadne ak máme záujem o stáž tak študenti Tsinghua sú vždy vítaný v ich pobočkách po celom svete. Aj toto je ukážkou, ako veľavážená je naša inštitúcia v Číne. Potom sme šli na obed do miestnej jedálne, ale keďže veľa spolužiakov, vrátane profesora muselo odísť skôr, tak už to nebolo také veľkolepé ako na návšteve vo Founder.

Ako využiť naučené v praxi?

Všetky tieto naše návštevy boli príjemným spestrením inak veľmi nudných prednášok nášho profesora, ktorý sa nás snažil naučiť ako byť úspešným podnikateľom. Učil nás aké vlastnosti by mal podnikateľ mať, ale nikdy nepovedal nič o tom ako sa k týmto vlastnostiam dopracovať. Koniec koncov, to čo nám prezentoval sú prázdne frázy, ktoré nič neznamenajú, kým si to človek začínajúci podnikať nevyskúša na vlastnej koži. Všetko čo nám povedal bolo podľa neho “very important”.

Profesor bol okrem iného “crazy” človek. Možno za tým stálo prednášanie v angličtine, ktoré ho privádzalo do rozpakov, ale každopádne niekedy to bolo tak komické, že som nevedel či sa z neho smiať, alebo ho ľutovať. Posúďte sami.

V učebni nás bolo vždy okolo 15 ľudí, ale profesor aj napriek tomu vždy používal mikrofón, ktorý vyzeral ako vysielačka a musel si ho vždy držať pred ústami. Keby ho aj používal, bolo by to v poriadku, väčšinu času však nedržal stlačené tlačítko a tak iba vtipne držal vysielačku pred ústami neuvedomujúc si, že to vôbec nemá cenu.

Profesor mal v obľube tiež písanie na tabuľu, takže kriedu nikdy neodkladal. Namiesto toho ju držal celý čas v ruke a ako ňou gestikuloval, tak si pravidelne každú hodinu zašpinil celý oblek. Ako tak chodil hore dole od tabuli k počítaču a k nám, nielenže sa celý pokreslil, ale tiež sa celý rozgrajdal. Košeľa mu vytŕčala  z nohavíc, rozporok celý rozopnutý a nohavice balansovali a len tak-tak že nespadli.

Milý asistent Eric mu nikdy nič nepovedal a situácia sa pravidelne opakovala každý týždeň. Každopádne nech mal profesor rozopnutý rozporok aj celú hodinu a nudné prednášky, bol to vždy ochotný a milý človek.