Zabudli sme zabudnúť – Protesty v Pekingu 4. Júna 1989

Pred dvoma dňami bolo 25. výročie masakru ktorý sa odohral na Námestí nebeského pokoja, najväčšom námestí na svete, dňa 4. Júna 1989. Námestie je to neskutočne obrovské, ale zároveň nudné. Zabudnite na obchody, zabudnite na lavičky, na zmrzlinky alebo paneláky. Na každom stĺpe alebo lampe sú kamery, na každom rohu policajti a pri samotnom vstupe na námestie otravné kontroly. Námestie je z každej strany ohraničené štvor-prúdovou cestou, cez cestu sa na severnej strane nachádza vstup do Zakázaného mesta, na ostatných stranách námestiach potom rôzne múzeá a aj mauzóleum so samotným veľkým Maom.

Námestie Nebeského pokoja je v súčasnosti naozaj „nebesky“ pokojné

Priznávam, dokonca aj naše Popradské námestie pôsobí zaujímavejšie, človek si tam môže aspoň vždy kúpiť pizzu za euro a byť spokojný. Prečo je teda Námestie nebeského pokoja tak zaujímavé pre Čínsku garnitúru, ktorá kvôli tomu v Číne dokonca zablokovala Google so všetkými jeho službami, preventívne pozatýkala niekoľkých kritikov, vymazala “nevhodné” smajlíky z obľúbených sociálnych sietí a samozrejme znemožnila aj všetky hľadania súvisiace s námestím a s incidentom? S blížiacim sa výročím taktiež sprísnila kontroly na verejnosti.

Policajtov na staniciach výrazne pribudlo a čakacia doba na vstup do metra sa zvýšila, keďže batožinu pár týždňov pred výročím začali skutočne poctivo skenovať. Je to preto aby si pripomenula túto udalosť, ktorá je významným dňom čínskej histórii?

Opak je pravdou. Snaží sa to z histórie vymazať a ľudí prinútiť zabudnúť. Nakoľko účinné sú všetky opatrenia vlády k dosiahnutiu tohto cieľa je diskutabilné. Vo mne všetky tieto akcie vzbudzujú vlnu podozrivosti a zároveň záujmu, ktorý ma vedie k tomu pýtať sa otázky a vedieť viac. Stavím sa, že u bežných Číňanov je to rovnaké, aj keď mnohí z nich vedia, že nepýtať sa je bezpečnejšie. Ono aj keď sa spýtate, tak tí čo si to pamätajú sa môžu báť vám to povedať. Potom sa prirodzene pôjdete pozrieť do archívov knižnice, kde však nič nenájdete. Pravda zvíťazí, že? Tak idete na internet, kde je však cenzúra tak silná, že začnete pochybovať, či Námestie nebeského pokoja vlastne skutočne existuje.

Rok 1989, dve námestia, rozdielne výsledky

Avšak nesmie sa na to zabudnúť, minimálne v západnom svete by sa to malo vždy pripomínať. Nie je náhodou, že v rovnakom období boli podobné protesty aj vo východnej Európe, v Československu dokonca v rovnakom roku. Narozdiel od Číny to však bol príbeh so šťastným záverom na ktorého konci sme svoje dvere otvorili svetu a obrátili smer, zatiaľ čo Čína vyhostila zahraničné spravodajstvo, ukončila relatívnu slobodu médii, pozatýkala podporovateľov protestu a na udalosť uvalila informačné embargo. Ekonomická liberalizácia neskôr síce pokračovala, ale sloboda utrpela porážku a systém zostal rovnaký.