Oliver
Náhodná prechádzka v Šanghaji ma priviedla ku Konfuciovemu chrámu a keďže začínalo pršať tak som sa tam šiel skryť. V chráme nebolo takmer nikoho, okrem jedného tatka s asi sedemročným chlapcom, ktorý sa zúčastnil akéhosi rituálu s miestnym mníchom. Jednalo sa o celkom hlučnú záležitosť, keď mních striedavo kričal, skláňal sa a mával vonnými tyčinkami. Chlapec ho nasledoval, ale niekedy sa troška netrafil tak to bolo mierne komické.
Povešané želania v Konfuciovom chráme v Šanghaji
Chrám to bol inak ako každý iný, ale v poslednej budove mali krásne kamene a keramiku. Samozrejme všetko to bolo na kšeft a hneď ako som vstúpil tak sa mi teta snažila predať nejaký ten kameň z nefritu, ktorý ma zrobí šťastným, zdravým a úspešným. Peniaze by šli na vzdelávanie mníchov a obnovu kláštora a tie kamene samozrejme nie sú z veľko výroby ale chrám ich dostal do daru od priaznivcov.
Po prehliadke chrámu na mňa už doľahol hlad a ja som sa vybral do areálu “Starého mestského chrámu“ (老城隍庙小), kde som si dal síce pomerne drahé, ale veľmi chutné mäsové knedlíčky. Hladný ako vlk som sa samozrejme do jedla hneď pustil, ale tieto knedlíčky majú vo vnútri okrem mäsa aj horúci olej, ktorý som mal samozrejme hneď na oblečení.
Mňamky-hamky. Tradičné Šanghajské „dumpings, buchtičky
Celý areál je veľmi pekný a tiež zároveň veľmi komerčný, kde na prvý pohľad vo veľmi tradičnej budove sídli napríklad Starbucks. Ľudí všade milión, ale hľa tu neďaleko čajovne sa nachádza vstup do Yuyuan garden. Vyťahujem svoju čínsku študentskú kartičku a teta mi ju s obdivom, že som Tsinghua študent vracia späť spolu s výdavkom.
Chvíľa ticha v rušnom Šanghaji
Krajšiu záhradu som ešte jakživ nevidel. Nevedel som kam sa skôr pozerať, nechcel som si nechať ujsť ani centimeter tejto nádhery. Jazierká s leknami, jaskyne, chrámy, niekoľko storočné stromy Ginkgo. Snažil som sa to precítiť a preniesť sa v histórii späť do čias keď si takto potichu niekde v tieni sedeli mnísi, popíjali čaj a vzdelávali sa. Turistov tu nebolo mnoho a samozrejme chodili iba vychodenými chodníčkami, takže sa mi podarilo nájsť si tiché miesto v tradičnom prístrešku ktorý nebol na „hlavnej ceste”. Chvíľami pršalo a ja som pozoroval ako kvapky vody čírili hladinu jazierka.
Záhrada Yuyuan v Šanghaji je oázou pokoja v tomto rušnom veľkomeste
O pár hodín neskôr som sa vybral smerom na “The Bund” – promenádu, odkiaľ je cez rieku výhľad na finančnú štvrť s mrakodrapmi. The Bund promenáda je jedno z najnavšetevovanejších miest v Šanghaji. Obrázky z promenády sú asi najtypickejšie.
Znova začalo pršať a ja som sa posadil na skalu pod strom. Miestny okoloidúci sa pristavil a začal sa so mnou rozprávať. Nie veľmi dôverujem Číňanom ktorých stretávam v Číne na verejnosti a vedia dobre po anglicky. Väčšinou sa za tým skrýva nejaký podfuk a ja som už stereotypne očakával, že tomu bude tak aj teraz. Ale nebolo. Pán bol veľmi milý a asi sa prihovoril, len aby si precvičil svoju angličtinu. Po krátkom rozhovore sme si popriali krásny (upršaný) deň a rozišli sa na opačné strany.
Zmrzlina aj v Šanghaji
Pršalo čoraz viac a viac a tak som sa utekal skryť na čajovú zmrzlinu do McDonaldu. V Európe to nie je k „mání“, ale v Číne okrem modelu Mc Café pribudol aj Mc Ice Cream, ktorý sa tak síce nevolá, ale je to vlastne oddelená jednotka od McDonalds, kde sa dajú kúpiť rôzne druhy zmrzlín a tiež aj veľmi podivné zmrzlinové nápoje, ktoré sú vlastne klasické nápoje ale na vrch dostanete ešte zmrzlinu. Prazvláštna kombinácia. Keď pijete slamkou tak okrem Spritu či koly nasávate aj zmrlinu. Na moju obľúbenú čajovú “Matcha” zmrzlinu majú v McDonalds akciu.
Šanghaj či Peking, čajová zmrzlina nesmie chýbať! (pic)
Ak kúpite dve, tak platíte nie štyri ale tri Y (10 Kč) za jednu. Dole som videl sedieť akúsi turistku s rovnakou príručkou ako mám ja, tak som jej kúpil zmrzlinu a šiel sa s ňou porozprávať. Inšpiráciu na takýto postup pri oslovovaní neznámych ľudí som načerpal u jedného Číňana zo školy, ktorý si ku mne raz prisadol na večeri a chcel sa rozprávať. Aby to nebolo trápne tak si ma “kúpil” Mirindou. Z dievčaťa sa vykľula Nemka a bol to jej prvý deň v Číne, takže zmrzlinu ešte nemala možnosť vyskúšať.
Po zmrzline ešte stále silno pršalo ale to som sa už mal stretnúť s Constantinom po práci. Šli sme spolu na večeru a potom sme si uhádali vstup do fitka.
