Iný kraj, iný mrav. Áno, aj tak sa zvykne hovorievať, ale predsa len rozum je rozum. Žiaľ, príde mi, že väčšina Číňanov si ešte nezvykla rozmýšľať. Nemajú na veci vlastný názor a celkovo berú veci také ako sú a veľmi sa nad nimi nepozastavujú. Samozrejme takíto ľudia sa nájdu všade, nielen v Číne a ono to aj celkom dáva logiku. Keď niečo funguje tak ako to je, tak prečo sa snažiť to meniť, alebo urobiť lepším? Ale keby sme sa všetci na svet pozerali touto optikou, tak by sme sa nikam neposunuli. Bol by to status quo.
Strašiak menom gaokao
Prečo tomu tak je? Vysvetlení môže byť mnoho, tie moje sú skôr teóriami. Prvé vysvetlenie môžeme hľadať hneď v začiatkoch života bežného Číňana. Škola je o memorovaní sa tisícov znakov a kreativita sa tu veľmi necení. Všetko učenie na základnej a strednej vlastne vedie k jednému, k Gaokao (高考), čo je niečo ako naša maturita, ktorá je vstupenkou na vysoké školy v Číne. Je to však “troška” väčšia drina – deväť hodinové skúšanie a veľký stres, keďže máte len jeden pokus za rok a z veľkej miery na tom závisí akým smerom sa váš život uberie po strednej škole. Hop alebo trop. Vysoká škola alebo továreň, či pole za domom. Samotný test samozrejme zisťuje skôr ako dobre sa viete nabifľovať, než aby sa zameriaval na kritické myslenie alebo schopnosť formulovať svoj názor.
Osemnásť rokov života vám škola tlačí do hlavy vedomosti, ale zanedbávajú sa niektoré dôležité schopnosti. Ľudia potom nie sú zvyknutí samostatne premýšľať a my sa divíme, že Čína je epicentrom falzifikátov všetkého druhu. Je jednoduchšie niečo bez premýšľania skopírovať ako vymyslieť niečo nové. Každopádne už aj to sa teraz v Číne mení. Spoločnosti ako Xiaomi, či Tencent, ktorá vlastní aplikáciu WeChat (微信), ktorá je v mnohých smeroch pred Facebookovským Messengerom či WhatsAppom, môžu byť príkladom.
Práve spoločnosti ako sú tieto sú kriticky dôležité pre Čínu pri prechode z ekonomiky orientovanej na export lacného tovaru k ekonomike vytvárajúcej služby s vyššou pridanou hodnotou.