Usman je veľmi zvláštný chlapík. Je najstarší z mojich medzinárodných spolužiakov a do Pekingu prišiel v rámci jeho MBA programu na McGill University v Montreale. Hneď na prvej hodine som si ho všimol, pretože vyzeral staršie než my, mal obrovské hipsterské okuliare, čokoládovo tmavú pokožku a veľmi zaujímavé otázky.
Cez prestávku som sa dal s Usmanom do reči a zistil som, že Uziman (Uzi) ako sme ho potom začali prezývať je pôvodom z Pakistanu, plynule ovláda sedem jazykov a v súčasnosti okrem iného pracuje pre Svetovú banku. Tušil som že s ním bude „srandy kopec“.
Uzi prišiel do Číny len deň pred začiatkom školy, takže o mnohých veciach ešte nemal páru. Po škole sme si dali večeru a keďže smog bol začiatkom semestra veľmi kritický, rozhodli sme sa ísť si kúpiť rúška do jedného zo supermarketov v kampuse.
Nie je rúško ako rúško
Z úvodnej predstavovacej prednášky som sa dozvedel, že rúška musia byť označené PM 2,5 a N195, inak nemá cenu ich nosiť. V prvom supermarkete takto označené rúška mali, ale boli látkové s károvaným vzorom a vyzerali skôr ako dámske vložky než ochrana pred smogom. To si dám radšej na hlavu ponožku so Snoofym, dopíšem tam fixkou PM 2,5 a budem sa tváriť, že som objavil revolučný spôsob ochrany.
Nápad to je zaujímavý, ale predsa len sme sa rozhodli skúsiť šťastie v ďalšom obchode. Bicykle nás zaniesli až mimo kampus k veľkému nákupnému stredisku Lotus. Odparkovali sme bicykle obďaleč Lotusu a vybrali sa k prechodu. A hľa!! Desať metrov od bicyklov je ako na zavolanie provizórny stánok s dýchacími rúškami. “Oh, happy day!” zaspievalo mi v hlave, ale hneď za pár sekúnd sme zistili, že masky sa dajú kúpiť len cez mobilnú peňaženku oskenovaním QR kódu. Uzi sa už dva roky učí čínštinu, tak začal rozhovor s miestnym predavačom, ktorý bol nami natoľko unesený, že nám chytal ruky, či sme naozaj skutoční. Vyzeralo to, že sme urobili jeho deň šťastnejším a on sa nám za to odmenil tak, že nám dal dýchacie masky zadarmo! 谢谢!