Zbaľ si život do krabice

Ráno bolo ťažšie než som čakal. Vstal som už o pol siedmej, aby som sa rozlúčil s Marekom. Ten chlapec mi za tých osem mesiacov spoločného bývania prirástol k srdcu. Keď som si spomenul na všetky spoločné  debaty v kuchyni, pečenie jaterníc, jelítiek  a celkovo bývanie, prišlo mi smutno, že sa to končí. Urobil som si rýchlo posledné raňajky, vajcia musia byť a k tomu dve párky. Zjedol som to postojačky v kuchyni aby som nezobudil  Sebastiana a Frankieho v ich nerušenom spánku, aj keď som mal čo Sebastianovi za minulú noc vracať, keďže celú noc chrápal a ja som sa tak budil v pravidelných intervaloch.Príčinou ale mohlo byť aj cestovanie. Snáď takto Frankiemu nebude chrápať každú noc. 

Po raňajkách som ešte rýchlo pätnásť minút pocvičil, keďže budem celý deň sedieť v lietadle a potom som šiel dobaliť veci. Môj doterajší život sa mi nakoniec podarilo zabaliť do piatich krabíc, jedného veľkého kufru, príručnej  tašky a vrecka I Converse Vegas z USA, kde som si naložil knihy. Bol som veľmi šťastný keď sa mi podarilo s božou pomocou, ale nie „iba“ Frankieho a Sebastianovou, zavrieť kufor. Potom som ich nechal nezávisle na sebe posúdiť jeho hmotnosť – Sebastian „between 18 and 22 kilos“ Frankie tipoval 25 kg, rovnako ako ja.