Oliver
Nerobím si srandu. Naozaj nám začiatok a koniec vyučovacej hodiny ohlasujú školské reproduktory ako za starých dobrých časov na gymnáziu. Rozdiel je ten, že narozdiel od uši trhajúceho zvonenia nám púšťajú klavírovú zvučku a každá prestávka má iba päť minút. Niekedy je načasovanie perfektné, inokedy vás to zastihne počas serióznej prezentácie a máte chuť vytrhnúť reproduktory zo steny a pokračovať ďalej vo svojom výklade v ktorom sa ale najprv musíte opäť nájsť. Vedenie asi netuší, že zvonenie je úplne bezpredmetné, keďže každý vyučujúci si robí prestávky tak ako sa mu zachce a táto hudobná vsuvka tak stráca zmysel. Väčšina mojich predmetov trvá okolo troch hodín, čo znamená približne sedem mini koncertov.
Aj počas výuky pod neustálym drobnohľadom kamier
Ďalšou raritou našej prestížnej univerzity sú všade prítomné kamery. Vo väčšine tried (kapacita okolo päťdesiat ľudí) dokonca tri, aby veľkému bratovi náhodou niečo neuniklo. Obrazy z kamier sa potom premietajú a nahrávajú v jednej miestnosti na každom poschodí. Raz keď som sa na hodine nudil premýšľal som aký účel majú tieto tri kamery. Možnože sa takto kontroluje naša dochádzka na hodiny, ktorá väčšinou tvorí časť našej známky, alebo žeby škola streamovala prednášky a dajú sa niekde pozerať “live”? Nejaký sociálny experiment, alebo je to celé kvôli bezpečnosti – aby sme náhodou neskúšali odpisovať, či vyjadrovať sa kriticky voči Číne a jej politike?
„Žandáre“ pri vstupe do Tsinghua University
Serióznosti našej inštitúcie pridávajú aj veľmi vážne vyzerajúci strážnici stojaci pri každej bráne do areálu našej univerzity, ktorí nás “dušou aj telom” chránia pred nájazdmi turistov teroristov. Väčšinou otvárajú/zatvárajú brány pre autá, niekedy kontrolujú študentské preukazy. Mňa, ako zahraničného študenta, preukaz nikdy nepýtajú, lebo belochov svištiacich na bicykloch tu nie je až tak veľa.
Ďalšími, veľmi dôležitými osobami pre chod našej fakulty (School of Economics and Management), ktorá má dve budovy, sú páni vrátnici, ktorí by sa však pri tomto pomenovaní pravdepodobne urazili. Sú to predsa urastení Číňania v obleku, ktorí ma vždy pekne pozdravia a otvoria mi dvere. Ako dôležito sa potom cítim, si ani neviete predstaviť. Trošku ma sklamalo, že s príchodom teplého počasia sa chalani flákajú a dvere nechávajú permanentne otvorené a len tak nečinne tam pri nich postávajú. Áno, aj takto sa v Číne vytvára umelá zamestnanosť.
