Ako sa vo svete [ne]stratiť

Aj toto tu nájdete


Ako sa vo svete [ne]stratiť

Tlačenka na Čínsky spôsob a Voňavé hory

OliverOliver

Začiatok novembra, pekná slnečná nedeľa. Bola by škoda niekam nevybehnúť. Zvažujeme možnosti a nakoniec sme sa rozhodli pre Fragrant Hills (香山), po slovensky „Voňavé hory“.

Na týchto horách som už raz bol. Náhodou sme sem zablúdili počas nášho cyklistického výletu po Pekingu, keď som študoval na Tsinghua University. Vtedy sme pôvodne chceli ísť k jednej pagode, ktorú sme videli v diaľke. Nakoniec sme k pagode nedošli, ale objavili sme túto posvätnú horu, ktorá nás úplne očarila.

Voňavé hory na jar

Bol to vtedy jeden z tých nádherných jarných dní, kedy máte pocit, že sa vznášate v oblakoch a že svet patrí vám. Ten pocit kedy vám je naklonená celá slnečná sústava a všetko vychádza ešte lepšie než ste očakávali. Je to práve ten rozdiel medzi očakávaním a realitou, čo spôsobuje túto eufóriu. V tento deň to bolo práve tak.

Po ceste na horu, ešte netušiac že ideme k nejakej hore, sme míňali kolóny áut. To bol prvý z momentov, kedy sme sa potešili, že my máme bicykle a môžeme sa tak tomuto čakaniu vyhnúť. Že ideme niekam k hore nám po pár minútach bicyklovania došlo, pretože sa začalo prudké stúpanie uličkami. Uličkami lemovanými pouličnými predajcami všetkého druhu. V bruchách nám už škvŕkalo, ale nezastavovali sme.

Čínske barbecue paličky sú mňamka

Čínske barbecue paličky sú mňamka

Nakoniec sme došli nakoniec cesty, kde bola veľká brána a vstup do areálu posvätných hôr. Ešte predtým než sme vstúpili dnu, sme si kúpili kokosy a grilované mäsové paličky – konkrétne grilované medúzy (pozor barbecue na Čínsky spôsob je veľmi chutné a návykové).

Posilnený jedlom sme vstúpili do areálu. Bol prekrásny! Všade rozkvitnuté stromy, kry a kvety. Tiež niekoľko jazierok a chrámov. Bolo už popoludní okolo štvrtej, takže už tu nebolo ani toľko veľa číňanov. V areáli bola tiež lanovka ktorá vás vyvezie až na vrchol, ale my sme už nemali toľko veľa času. Preskúmali sme budhistický chrám, ktorý sa ako väčšina budhistických chrámov skladá z viacerých častí, cez ktoré musíte prejsť až k hlavnému buddhovi.

Všade vládol pokoj a my sme si postupne razili cestu hore k hlavnému chrámu. Na vrchole nás čakali krásne výhľady na strechu chrámu a okolité hory, ale aj na smogový opar vznášajúci sa v diaľke nad Pekingom.

Jesenné Voňavé hory na Čínský spôsob

Posuňme sa o rok a pol dopredu. Jeseň 2015, polovica Novembra. Voňavé hory vraj s príchodom jesene výnimočne voňajú a červenajú sa. A to znamená, že budú aj výnimočne preplnené. Veď kto by si nechal ujsť známe červené javorové listy, ktoré sú pre hory v jeseni typické.

Nenechali sme si ich ujsť ani my. Po mojom prvom, veľmi pozitívnom zážitku z tohto miesta, som sa na Voňavé hory chcel pozrieť znova. Tentokrát sa však žiadne bicyklovanie nekonalo, ale pekne po čínsky – na autobuse. Podobne ako minule, aj tentokrát sme tu dorazili pomerne neskoro.

Ľudí tu je neúrekom a motajú sa nám pod nohami. Míňame rodinky a páriky, a vyhľadávamé chodníčky mimo hlavnú líniu, kde by sme našli miesta kam väčšina turistov nezablúdi. Toto je príklad toho ako sa dá vo svete stratiť – úmyselne, aby ste mali čas a priestor sa zamyslieť.

Voňavé hory, Čínsky spôsob jeseň 2015 Čína Peking

Jesenné Voňavé hory na Čínsky spôsob

Okolo piatej sa už pomaly začína stmievať, slnko je za horami a je o poznanie chladnejšie. Opúšťame areál Voňavých hôr – bez javorového listu (uznávam, to nie je veľmi „Čínsky spôsob“) a ideme na autobus. Po ceste si kupujeme vyprážané gaštany a pýtame sa policajta kde je zastávka autobusu, keďže tá na ktorú sme dorazili po ceste sem nie je tá ktorú teraz potrebujeme.

Policajt nás nasmeruje na vedľajšiu ulicu, vraj je to kúsok, hneď za rohom. Zahneme za roh a ocitáme sa v nekonečnom zástupe ľudí čakajúcich na autobus, z ktorého nie je ani dovidieť na zastávku či autobus. Krásny jesenný výlet sa tak končí hodinovou tlačenkou na Čínsky spôsob. Prvá polhodina čakania bola ešte celkom sranda, ale len čo sme sa viac priblížili k „lieviku“ z ktorého postupne púšťali na autobusovú stanicu, tlak sa znásobil a bola to neskutočná sila, ktorá sa na nás tlačila z každej strany. Dôchodca – nedôchodca, dieťa – nedieťa, žena – nežena, v dave sa na nikoho ohľady neberú. Ste iba „kus dobytku“, ktorý sa chce dostať do výbehu (na autobusovú zastávku).

Just a casual waiting for a public bus to the subway after Sunday trip. Feeling like a cattle ? #china #beijing #bus #row #fragranthills #sundaytrip #mass #thisischina #北京 #香山 #很多人 #中国

A photo posted by @oliketen on

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Comments 0
There are currently no comments.