Ako sa vo svete [ne]stratiť

Aj toto tu nájdete


Stratený v Šanghaji

OliverOliver

O Šanghaji sa v príručke o Číne píše ako o Paríži východu. V rámci samotnej Číny sa potom o Šanghaji hovorí ako o novej Číne, meste ktoré má byť príkladom tým ostatným. Šanghaj je zároveň miestom kde žije najviac expatov.

Je desať hodín ráno a rýchlovlak z Pekingu berúci ma v prvý deň letného cestovateľského dobrodružstva Čínou sa práve pohol zo stanice. Prvá a zároveň posledná zastávka za päť hodín je Šanghaj. Pohodlne si sedím vo veľkej sedačke a vychutnávam si rýchlosť akou sa mení okolitý svet. Aktuálna rýchlosť je 300 km/h a ja si pijem čaj, ktorý som si vo vlaku sám spravil. Vôkol mňa žiadny zvedaví okolostojaci čo by mi cez rameno pozerali do mobilu, keďže lístky na státie do týchto vlakov nezoženiete.

stratený v Šanghaji

Známa panoráma Šanghaju s Pearl Tower ale aj s „otvárakom na pivo“

Príchod do Šanghaja

Vystupujem v Šanghaji a volám Constantínovi, že som dorazil. Mám sa dopraviť na zastávku metra Shanghai Circus World, kde ma príde počkať. Ako to už vo veľkých mestách býva, železničných staníc tam majú vždy niekoľko. Nie inak tomu bolo aj v Šanghaji, kde som po počiatočnej radosti že som na železničnej stanici v samom centre mesta, dve zastávky od bytu, zistil, že som na periférii mesta. K piatim hodinám vo vlaku sa tak pridala ešte hodina metrom.

Constantin ma už čakal a išli sme spolu na jeho byt, kde býva ešte s jednou Nemkou počas jeho stáže v Šanghaji. Spolubývajúca si ale šla predĺžiť víza do Hong Kongu, takže sme mali na tie štyri dni voľný byt. Prvý večer sme sa išli najesť do Japonskej reštaurácie čo bola v okolí a nájsť nejaké posilovne, keďže Constantin sa do bytu nasťahoval v rovnaký deň čo som prišiel. Potom sme už iba urobili nákup na raňajky a večer sme ešte pokecali o živote.

Stratený v Šanghaji vo výťahu

Druhý deň ráno som šiel s Constantinom do práce, kde ho čakal prvý deň jeho letnej stáže. Šiel som s ním jednak preto aby som mu pomohol miesto nájsť a jednak preto lebo jeho práca je priamo v centre. Budovu práve opravovali takže sme najprv mali problém sa tam dostať. Potom čo sme ju našli sme hľadali kde sídli firma kam ma ísť a ani za nič sme to nemohli nájsť. Nikto zo strážnikov o tejto firme nikdy nič nepočul a na tabuliach nebola.

Constantin už mal par minút meškanie, ale my sme ešte blúdili po budove. Rozhodli sme sa zobrať výťah, ktorý sa však zavrel iba so mnou a ostatnými Číňanmi a Constantin tak zostal blúdiť sám. Zatiaľ čo ja som kráčal z výťahu naspäť dole schodmi sme sa však minuli. Ako som neskôr zistil, náhodou oslovil práve svojho budúceho kolegu a ten ho vzal do kancelárie so sebou. Ja som sa tak mohol vydať objavovať Šanghaj.

Stratený v Šanghaji

Prvý deň som sa chcel dostať do Šanghajského múzea, ktoré bolo od Constantínovej práce čo by jeden kameňom dohodil, ale nedarilo sa mi ho nájsť. Ani trochu mi to nevadilo, ba naopak, užíval som som si každú chvíľu čo som sa strácal v neobjavených uličkách Šanghaja. Tu som objavil hudobnú štvrť, kde boli azda všetky hudobné obchody v meste, tu zase uličku kde chlapi čistili uhlíky, ktoré zapaľujú ak si objednáte hotpot. Tu neďaleko zase chlap venčil svoju opicu (nevymýšľam si) a usmieval sa pri tom.

stratený v Šanghaji

Stratený v Šanghaji som objavil aj tento kreatívny spôsob vešania prádla

Tieto neplánované, ničím, len inštinktom riadené potulky doposiaľ neznámymi miestami mám nesmierne rád. Človek tak spozná viac než len to čo sa odporúča v klasických príručkách či na internete. Okrem toho to sú tie autentické chvíle kedy nasávam pravú atmosféru mesta, pretože tak často ako Pražák chodí do Národného múzea, tak asi tak často chodí do múzea aj bežný Šanghajčan. Nielenže je k videniu skutočná aj keď mnohokrát odvrátená tvár mesta, taktiež sa takto dá úspešne vyhnúť davom turistov. Nie som turista, nechcem ním byť a nechcem ich vidieť. Chcem byť domáci ktorý sa práve zobudil a šiel si kúpiť svoje obľúbené mäsové knedlíky.

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Comments 0
There are currently no comments.