Oliver
V pozadí Hong Kongského “skyline” je vidieť aj Victoria Peak. Foto z „Chodníku Slávy“
Len čo sme v hosteli odložili batohy, vydali sme sa objavovať Hong Kong. Check-in sme mohli spraviť až o jednej, takže sme mali niečo vyše troch hodín. Prvé kroky nás vedú na chodník slávy, ktorý bol inšpirovaný tým Hollywodským v Los Angeles. Tento chodník vzdáva úctu celebritám známym hlavne Číňanom a domácim, pre západný svet je najznámejšou hviezdou asi Bruce Lee.
Ten tu má okrem hviezdy aj sochu v jeho typickom kope. Chodník slávy je situovaný ako promenáda pri vode, takže kto nepozná tieto hviezdy Hong Kongského filmového neba, môže sa tak ako my kochať výhľadom na mrakodrapy, ktoré sa týčia na druhej strane. Sadli sme si na lavičku, Frankie vytasil krabičku so škoricovými hniezdami čo priniesol z domu a hľadeli sme na týčiace sa budovy na druhej strane.
Po krátkej “desiate” sme sa vydali na náhodnú prechádzku po Kowloone, nech vidíme niečo viac než čo odporúčajú príručky. Slnko pražilo, teplota stúpala a ja som vedel, že opaľovací krém je niekde v ruksaku a nie tu pri mne, keď ho najviac potrebujem.
Na hosteli sme dostali veľmi jednoduchú izbu, podobnú ako vtedy v Soule, len dve poschodové postele a to bolo všetko. Náš hostel bol veľmi zaujímavý, jednalo sa vlastne o viacero bytov, rôzne porozmiestňované, ktoré niekto prenajímal v tomto komplexe. Takýchto hostelov v celej budove bolo hneď niekoľko.
Len čo sme sa osprchovali a trocha si oddýchli, vydali sme sa na druhú stranu plnú mrakodrapov. Tam nás odviezol známy Star Ferry, ktorý prekvapivo ani nestál veľa. Odtiaľ sme sa autobusom zviezli k stanici lanovky, ktorou sme sa chceli dostať na Victoria Peak. Keď sme však videli niekoľkokrát sa točiaceho “hada” čakajúcich ľudí, tak sme sa rozhodli radšej si to pekne vyšlapať po vlastných. Predtým sme sa ale ešte chceli najesť a tak sme pol hodiny kráčali akousi cestou kde boli iba stromy. Pol hodina tam, pol hodina späť bola “ideálna” rozcvička predtým než budeme stúpať k nášmu cieľu.
Ako sme tak dychčajúc kráčali, míňali sme na kopci rôzne mrakodrapy. Často sme videli až do izieb a rozmýšľali sme ako sa to tu v tejto tropickej džungli v strmom kopci asi stavalo. Po ceste sme stretli pár bežcov a zopár psíčkarov, ale žiadnych nadšených turistov, ktorý by šli hore peši tak ako my. Veľká fľaša vody mi už došla a mňa ťažilo tielko, ktoré naberalo na váhe s každou kvapkou potu. Ale … “už tam budem”!
Keď sme došli hore, slnko už pomaly zapadalo. Prekvapilo nás veľké nákupné stredisko takto vysoko, niektorý ľudia tu očividne chodia aj za nákupmi, nielen za výhľadom. Darmo, Hong Kong je centrom kapitalizmu a keď chcete dobrý výhľad s mestom ako na dlani, tak máte možnosť si to aj zaplatiť. My sme sa ale radšej predrali k zábradliu. Prepotení do špiku kosti sme si užili zaslúžený výhľad.
Výhľad na Hong Kong z Victoria Peak sme stihli len tak-tak ešte predtým než bola úplná tma
