Na jednu noc si iba moja (Pepsiland časť I.)

Písala sa približne prvá polovica apríla, keď som si kupoval letenky do Kórei. Som síce dobrodruh, ale nevybral som sa do Severnej ale do tej Južnej – “Pepsilandu”. Na 1. mája sa v Číne, rovnako ako na Slovensku, oslavuje Sviatok práce s tým rozdielom že tu sa to oslavuje celý týždeň. Respektíve zvyklo oslavovať, lenže Čínska vláda si povedala, že veď predsa majú aj iné významné udalosti ktoré by sa mali pripomínať a tak pár dní z osláv Sviatku práce odobrala a vytvorila niekoľko “nových sviatkov”. Tak či onak, mal som skoro celý týždeň voľna a tak som vycestoval objavovať Soul.

Južná Kórea aka “Pepsiland”. No povedzte či sa ich vlajka nepodobá na logo Pepsi

Let s Korean (Pepsi) Airlines

Keďže sa mi nepodarilo kúpiť si rovnaký let ako mojim spolužiakom, letel som do Soulu sám o deň skôr. Cesta na letisko zabrala okolo hodiny, z toho len dvadsať minút som stál v rade (vlastne tlačenke) pred stanicou metra. Letel som ako inak s  Korean (Pepsi) airlines. Na jedlo som sa tešil, ale nechutilo mi. Čo ma však potešilo viac bola digitálna zábava – mohol som si pozrieť všetky filmové novinky, ktoré boli pred pár týždňami  ešte stále v kinách. Samotný let však trvá iba niečo vyše dvoch hodín a s neustálym prerušovaním buď to pilota alebo letušiek som tak nestihol dopozerať ani jeden film.

Noc na letisku Incheon v Soule

Do Soulu na letisko Incheon som priletel o pol jednej v noci. O letisku som si čo to prečítal dopredu, keďže som vedel že na jednu noc budeme svoji. Prespával som takto už dvakrát, raz v Liverpoole a raz v Benátkach, a tiež v Shenzhene. A keďže metro ani autobusy tu takto neskoro nejazdia, neváhal som ani sekundu. V mojom presvedčení ma utvrdila aj stránka Sleeping in Airports špecializovaná na spanie na letiskách.

To v Soule je podľa všetkého jedno z najlepších na svete a to nielen preto, že je otvorené 24 hodín denne, má pohodlné sedačky na spanie a rýchle free WiFi. Okrem toho tu tiež nájdete kúpele, golfové ihrisko, dva múzea, sedem záhrad, klzisko na korčuľovanie a mnoho ďalšieho. Zaujímalo by ma koľko ľudí už kvôli týmto vymoženostiam zmeškalo let.

Bola to pohodlná lavička bez otravných operadiel, ktoré by mi bránili zaujať vhodnú polohou na spánok ako to schválne robia na ostatných letiskách. Bola len pár krokov od pitnej vody a záchodov, s elektrickou zásuvkou na dosah ruky, s kamerou nado mnou a ochrankou po boku. Túto noc bola len moja.

Povinná výbava – štuple do uší, vankúšik z lietadla, škraboška a bunda ako paplón.

Dobré ráno Soul!

Po príjemnom odpočinku som sa zobudil okolo siedmej do nádherného, ešte troška chladného rána. Predtým než som sa vydal spoznávať Soul som sa ešte posilnil raňajkami z McDonald´s. Z letiska do mesta sa dá ísť buď rýchlo vlakom, alebo obyčajným vlakom, ktorý je iba o 10 minúť pomalší. Ako som tak ešte trocha  ospalý kráčal letiskom a potom vlakovým vestibulom uvedomil som si svoju malosť v porovnaní s týmito obrovskými priestormi. Je to megalománia, ale zároveň architektonický skvost.

Na letisku Icheon v Soule som sa cítil naozaj dobre. Skvelý prvý dojem z Južnej Kórei