Oliver
… pokračovanie príspevku V núdzi spoznáš priateľa
Tak som sa hneď prvý deň dostal do downtownu a hneď aj na mrakodrap. Pretože tu Niu pracuje. Jeho firma učí a testuje angličtinu študentov, takže sa tam robia všetky testy ako IELTS, SAT, TOEFL a z toho čo som pochopil tak Niu tieto testy potom opravuje. Načapoval mi teplú vodu (vraj to teraz v zime letí a všetci to pijú) a nechal ma čakať v salóniku s výhľadom na okolité mrakodrapy. Ja som si ešte k tomu otvoril plechovku čaju čo som si kúpil, lebo teplú vodu moc nemusím a vychutnával si výhľad.
Špehovanie, či sa na druhej strane naozaj pracuje
Po polhodinke mi Niu doniesol vakuované „spicy“ ryby a že ešte ide poslať jednu faktúru a už pôjdeme. Ryby boli fajn, ale tak štipľavé, že keby som nemal pred sebou plechovku čaju tak sa tam na všetko vykašlem.
Super štipľavé vakuované rybičky aj s kostičkami
Keď sa Niu vrátil tak sme šli na metro, ktoré bolo ukryté v nákupnom stredisku, respektíve dokonca v dvoch, lebo nejak sme prešli z jedného do druhého a potom sme v labyrinte uličiek hľadali náš vlak. Niu mi pomohol kúpiť metrenku a hneď dobil som si ju jedna cesta stojí dva chuany (cca 7 Kč), čo je dosť príjemné, keďže sa dá ísť ľubovoľne dlho a medzi stanicami prestupovať.
Najprv ma Niu zobral do Soyth Luogu Lane, kde boli tradičné čínske obchody a reštaurácie, veľa turistov a na stromoch lampióny. Zaujímavé boli najmä ručne strihané obrázky,ktoré vyzerali fakt dobre. Potom ma Niu pozval na kukuričnú plnenú placku s rôznymi omáčkami a bolo to šmeckenzie. Následne ma zobral na dezert do bočnej uličky, kde chodieval s priateľkou a tam nám objednal smažený durbian v nejakej fajnej sladkej omáčke a k tomu sme ešte dostali niečo medzi zmrzlinou, jogurtom a pudingom, posypané malými fazuľkami. Mňamka.
Hotová romantika
Potom mi bola už hrozná zima a stmievalo sa, ale šli sme ešte na iné miesto, kde nás Niu chcel vziať na nudle, ale zrovna mali plno a niekoľko ľudí stálo v rade. Tak sme už šli naspäť k Niuovej práci, kde sme nechali bicykle. Prekvapivo tam stále boli. Zobral ma ešte do jedného podniku, kde sme si dali zeleninovú, extrémne zelenú, ryžovú polievku, ktorá bola viac-menej bez chuti, alebo bola teplá a veľmi mi chutila.
Po zjedení polievky sme si to v hroznej zime odkrútili späť do kampusu, kde sa naše cesty rozdelili. Ja som šiel ešte nastaviť volant na bicykli, lebo už predtým sa mi celý skrivil, čo bolo dosť na zabitie. Týpek si svoj bicykel, ktorý mi ráno predal, spoznal a rukami nohami som mu vysvetlil čo je nedobre.
