Oliver
Ďalšie ráno som si po rozcvičke povedal, že už sa nenechám ojekabátiť a že bez raňajok sa na izbu nevrátim. Premyslel som stratégiu a šiel na vec. Tete na vrátnici som sa pozdravil niháo a strčil jej pod nos mobil s čínskym výrazom pre raňajky a mapu kampusu. Ha! Mám vás raňajky! Moje ráno hneď nabralo iný rozmer a ja som si tak veselo nasadol na bicykel a vydal sa na svoje prvé raňajky.
Nálada sa zlepšila ešte viac, keď som zistil, že Číňania tiež na raňajky jedia vajcia a že dokonca si robia aj volské oká a omelety a to aj s plátkom salámy uprostred. Tak sa mi to páči! Dal som si, dve vajcia – volské oká, rovnako ako už tradične posledné dva roky a k tomu dva knedlíčky plnené mäsom a nejaký nápoj, ktorý rozhodne nie je mlieko ako som dúfal.
S raňajkami je deň hneď krajší
Challenge nastala hneď takto zrána za chvíľu, keď som zistil, že s paličkami sa nedá krájať. V takomto prípade by bolo ideálne si kúpiť praženicu, ja viem, ale tú Číňania strategicky do svojej ponuky raňajkového menu nezaradili, aby som to nemal príliš jednoduché. Nevadí.
Namiesto toho aby som sa naučil krájať paličkami, som si vždy nabral celú palačinku a odkusoval si z nej, prípadne si to pomocou paličky napchal do úst pokiaľ to šlo*. Ráno v jedálni veľa Číňanov nebýva, takže som sa ani necítil hlúpo a nikto sa zo mňa nesmial.
Večer som sa mal stretnúť s mojim budíkom Leom, skutočným menom Xiong Feng. Fotky sme si nepreposlali, takže prvý krát sme sa mali vidieť až pri našom stretnutí pred menzou. Šťastím bolo, že nie som Číňan, lebo inak by sme sa asi nenašli.Leo je vyfešáčikovaný Číňan, ktorý študuje angličtinu a minulý týždeň bol učiť angličtinu deti v nejakej provincii Číny. Zoznámenie bolo troška rozpačité. Leo sa priznal že je nervózny, že je na škole ešte len prvým rokom a že nikdy predtým nemal buddyho. Jeho angličtina tiež nebola na vysokej úrovni, čo ma prekvapilo, lebo veď ju predsa študuje a dobrovoľne ju šiel učiť aj deti. Možno to ale bolo iba jeho nervozitou. Zistil som, že moja úroveň angličtiny je priamo úmerná úrovni angličtiny tomu s kým sa práve rozprávam. Neviem či je to tým, že sa snažím nejak podvedome dostať na úroveň partnera a hľadať výrazy, ktoré by mohli zodpovedať jeho znalostiam, alebo čím. Zistil som tiež, že jedáleň nie je najvhodnejšie miesto pre prvé zoznámenie. Jednak je všade milión ľudí a rušno, takže sa nedá poriadne pohnúť, a druhá vec je, že keď si nechcem vypichnúť pri jedle oko, tak sa musím sústrediť aj na to. Jedlo bolo zo začiatku icebreakrom nášho rozhovoru, lebo Leovi samozrejme prišlo vtipné ako mi to s paličkami “ide“ a snažil sa ma to hneď naučiť. Veľmi sa mu to nedarilo. Mám proste svoj vlastný štýl a kým si takto dokážem nabrať je to v pohode. Behom večere som cítil, že Leo je nervózny, ale ja som si chcel vychutnať jedlo a až potom sa rozprávať. Po jedle sme šli smerom ku intrákom, lebo bývame iba kúsok od seba. Leo sa už musel ísť učiť aj keď semester ešte nezačal. Je to tu celkom bežná prax a bolo prekvapivé, že si na mňa vôbec našiel čas.
* Odstupom času už viem, že palačinky sa nekrájajú. Moja prvá metóda bola správna
