Ako sa vo svete [ne]stratiť

Aj toto tu nájdete


Vítam na Tsinghua University

OliverOliver

Prvé ráno na Tsinghua University som sa zobudil v pravidelnom pražskom čase 7:30 a všade naokolo vládol kľud a ticho. Možno to je tým, že je sobota, a možno tým, že takto skoro tu veľa ľudí nevstáva. Dal som si rannú rozcvičku na prebratie a vybral som sa na raňajky do jedálne ktorá je hneď vedľa intráku.

Prvé raňajky na Tsinghua University

Hlavný vchod jedálne bol zavretý, tak som išiel skúsiť bočný. Číňan mi veselo spoza okna mával, tak som mu zakýval tiež a s úsmevom som vošiel bočným vchodom. Číňan vysmiaty dobehol spoza okienka ku dverám a začal na mňa po čínsky. Tak som ho chvíľu nechal a hovorím mu breakfast a ukazujem smerom do vnútra. Spustil druhý krát po čínsky, tak som si povedal že sa s ním nebude vyprávať a ukázal som najprv smerom dovnútra a potom smerom von, pri čom mi zakýval hlavou, že áno, to je ten správny smer. Tak som sa hladný pobral naspäť na izbu, zisťujúc, že v príručke s otváracími  hodinami jedální bude asi niečo nedobre. Urobil som si čaj a vychutnal čokoládové BeBe keksy.

Pred obedom som si šiel vybaviť Dining Card, kde nevedeli pochopiť, že neviem napísať (pardon, nakresliť) svoje meno v čínskych znakoch. Nakoniec  týpek napísal moje meno sám v abecede a vyzeralo to ako keď sa žiačik učí obkresľovať zvieratká. Každopádne moje meno v čínštine, keby som ho vedel nakresliť, by nevyzeralo lepšie.

prvý obed na Tsinghua University

Mäsové karbonátky obalené v kapuste a samozrejme ,pol kila ryže k tomu

Za Dining Card, ktorou sa kupujú všetky jedlá mi pri každom dobití strhávajú 20 % management fee, lebo veď predsa som cudzinec a budem tam len jeden semester, tak treba zarobiť. Na obed som šiel vedľa do menzy a bola to dobrota. Nikdy pred tým som nebol v žiadnej čínskej reštaurácii (true story) a prvý krát s paličkami som jedol polievku Pho-Bo mesiac pred odletom u Vietnamcov v Prahe. Každé jedlo čo som tu zatiaľ mal bol prvotriedny šmak. Je to pre mňa prekvapivé, lebo nie som vôbec ani zeleninový typ a tu je zelenina v každom jedle a také druhy čo neviem ani identifikovať.

Úvod do štúdia na Tsinghua

Poobede sme mali uvítací ceremoniál v Architecture Lecture Hall. Po ceste na  som narazil na jedneho týpka, ktorého som predtým videl v banke a pýtal som sa ho vtedy ako dlho už čakal. Týpek sa volá Dylan a je z Austrálie. Skončil svoj undergraduate program (bakalára) a rozmýšľa čo ďalej so životom. Bude tu študovať čínštinu a býva pár poschodí nadomnou. Prišiel pár dní skôr než ja, ale ešte si nevybavil internety a ani si nekúpil bicykel.

Logo Tsinghua University

Logo Tsinghua University

Ceremoniál začal predstavením našej univerzity. Dozvedel som sa, že je to druhá najstaršia univerzita v Číne, založená v r. 1911 a že spolu s Peking University, ktorá je hneď vedľa cez cestu sú to dve najlepšie univerzity v celej Číne. Niu mi včera tiež hovoril, že je to veľká prestíž študovať na tejto škole a že na Tsinghue študoval aj nejaký bývalý prezident Číny. Tiež spomínal, že škola bola založená potom, čo mala Čína platiť USA nejaké peniaze, ale tie jej boli odpustené, respektíve vrátené pod podmienkou, že ich investuje do vzdelania a Čína sa rozhodla založiť túto univerzitu.

Na uvítacom ceremoniále ma najviac zaujala druhá prezentácia pána z kancelárie ISO (International Students Office), ktorá bola plná zákazov a príkazov, ako keby sme boli na škole v prírode v piatej triede. Tu sa potvrdilo, že so slobodou to v Číne ešte nie je také ružové. Prvý slajd napríklad hovoril, že v Číne sú tolerované všetky náboženstvá sveta, na druhom slajde ale bolo, že nesmieme o náboženstve nikdy hovoriť a na treťom, že nemôžeme v kampuse praktikovať žiadne náboženské rituály. Dodal však, že ak si ich budeme robiť v izbe na koberci, tak že je to v pohode. Ďalej napríklad tiež musíme vždy oznámiť ak pôjdeme z kampusu niekam preč na viac ako 24 hodín. Po ujovi s príkazmi a zákazmi prišla na rad teta z knižnice, ktorá nás tam chcela nalákať. Bola to veľmi svojská pani, keď šla na pódium tak sa potkla o mikrofón, ktorý zhodila a zároveň zhodila aj seba sa a zvalila sa na pódium ako vrece zemiakov. Tetu to ale nevyviedlo z rovnováhy a usmievala sa od ucha k uchu. Svoju prácu určite miluje, čo bolo vidieť aj na jej prezentácii. Neviem sa dočkať, kedy knižnicu uvidím.

welcome day Tsinghua University

Úvodná prednáška o živote na Tsinghua University

Roman prišiel aj s Ondrom, ktorý je tiež z VŠE a študuje s Romanom na Peking University. Bývajú na bytoch, v rovnakom baráku, lebo im škola nezabezpečila koleje. Semester im začal o týždeň skôr, takže chalani už boli celkom zžití s Pekingom, a vraveli, že sa už cítia ako Pekinčania. Zobrali ma na večeru do jednej zo školských jedální, kde ma Roman pozval na jeho kartičku.

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Comments 1