Ako sa vo svete [ne]stratiť

Aj toto tu nájdete


V núdzi spoznáš priateľa

OliverOliver

…pokračovanie príspevku Prebudenie sa do prvého bieleho rána

Potom čo som napísal domov aspoň stručný mail, že žijem a že už mám aj internety, som sa, vyzbrojený mapou kampusu, vybral vybaviť si Dining Card aby som mohol chodiť do všetkých jedální čo tu sú a už viac nehladoval. Keďže je kampus obrovský, tak som chcel jednou cestou vziať aj nákup simky, zistenie posilňovne a bicyklu.

Keď som vošiel do budovy E, kde som si podľa mapy mal vybaviť spomínanú kartu, tak sa mi Číňanka snažila (ako inak čínsky) vysvetliť, že som v zlej budove a nakoniec to vzdala a ukazovala na inú budovu kúsok vedľa. Teraz mi napadlo, že nabudúce, keď Číňania nebudú vedieť anglicky tak na nich skúsim habba babba, pretože to je to čo oni na mňa praktikujú stále, keď nevedia po anglicky.

Budova do ktorej ma teta poslala tiež nebola spomínaná budova písmenko E, ale jedna z jedální, takže ma teta asi zle pochopila aj keď som to bral ako čiastočnú výhru, pretože sa tu dalo platiť cashom a mohol som si tak konečne dať prvé jedlo dňa. Neviem akou náhodou, ale táto menza QinSing bola zhodou okolností západného štýlu, niečo ako McDonalds. V skutočnosti to bola verná kópia McDonalds ako som neskôr dozvedel. Chcel som si dať iba jeden chicken burger, ale keďže teta nevedela anglicky, tak sa rozhodla mi dať celé menu aj s hranolkami a kolou. Nevadí. Keď som dojedol, tak som si povedal, že už sa viac nebudem dohadovať s ženskými čo nevedia anglicky a opýtal som sa čínskeho týpka čo sedel predo mnou, či nevie kde je tá budova písmenko E.Najprv mi ukázal na mape, že „it´s somewhere here“ a potom povedal, že mám počkať kým doje a že ma tam zoberie.

Tak som si sadol späť na miesto a čakal som kým doje, asi za minútu si týpek povedal, že ma nenechá čakať a zabalil si jedlo do sáčku a zobral ma do budovy písmenko E. Tam som sa dozvedel, že aby som si vybavil kartu mi treba nejaké papiere, ktoré som so sebou nemal  a na intrák sa mi kvôli tomu nechcelo vracať. Týpek sa ma opýtal či potrebujem ešte niečo a povedal som mu, že som videl obchod s bicyklami, či by nešiel so mnou a nejak mi pomohol si vybrať. Samozrejme so mnou šiel a tak som sa z obchodu viezol na zbrusu novej mašinke za 220 RMB a keďže som pánko tak s kladkou v cene. Ešte som si nechal nastaviť brzdy, lebo by som sa niekde cestou zabil. Týpek sa ma pýta znova, či potrebujem ešte niečo, tak mu hovorím, že ho už nechcem otravovať, že asi nečakal, že ho takto niekto osloví na obede a bude mu musieť pomáhať. Potom sa mi predstavil, takže už to viac nie je týpek ale Niu, ktorý má frajerku na štúdiách v Anglicku a povedal mi, že dneska nemá čo lepšie na práci a že mi rád pomôže.

Tak sme sa vybrali vybaviť simkartu. V prvom obchode, ktorý on odporúčal, povedali, že dnes nerobia, že máme prísť zajtra. Toto mi hlava fakt nepobrala, pretože tam všetci boli a nič nerobili. To ako keby som prišiel do potravín a predavačky za pokladňou by povedali, že sorry dneska neblokujeme, príďte nakúpiť zajtra. Druhý pokus, predajňa hneď vedľa. Chceli ma najprv nahuckať do nejakého paušálu, ale potom hovorím, že zatiaľ nemám komu volať, tak nech mi dajú iba kredit a že reku kredit budú mať až po obede, tak že máme dojsť potom. OKEJ tak dôjdeme poobede. Šli sme ešte pozrieť supermarket vedľa a Niu mi tu ukázal nejaké miestne špeciality. V obchode sme boli vyše hodiny a vyprávali sa spolu, čo bolo dosť dobré, lebo mi postupne napadalo čo by som si mal kúpiť ešte do izby. Takže som si kúpil mydlo a Niu mi odporučil plechovku čaju. Potom ma zobral ešte do iného obchodu a to bolo už mimo kampusu a bol to obrovský dvojposchodový obchod, kde som si nakoniec kúpil hrnček na čaj/kávu, pretože ten môj som musel nechať v Prahe. Čas utekal ako voda a už bolo pol 2, tak sme šli znova skúsiť obchod, či už majú simku. Nemali. Tak sme šli do China Mobile kúsok za rohom, kde som si už kartu vybavil. Niu musel ísť potom do práce, ktorú ma asi 20 minút bicyklom od kampusu a navrhol, že môžem ísť s ním a že tam na neho chvíľku počkám a potom ma zoberie niekam do mesta…

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Comments 0
There are currently no comments.