Ako sa vo svete [ne]stratiť

Aj toto tu nájdete


Ako sa vo svete [ne]stratiť

76 krások a Oppa! už nikdy viac (Pepsiland časť II.)

OliverOliver

Vlak ktorým som sa viezol do Soulu by sa dal kľudne nazvať “metrovlak”, lebo keď sme sa z okrajovej časti dostali do mesta, tak stál na zastávkach metra. Ja som to mal namierená na hlavnú vlakovú stanicu, kde som si chcel nechať veci a vydať sa za turistikou. Príroda za oknami metrovlaku bola úchvatná, bol to blažený pohľad znova vidieť krásnu modrú oblohu, oblaky, hory, zeleň…

Cesta trvala okolo jednej hodiny a ja som stál v obrovskom vestibule železničnej stanici. Žiaden obrovský rozruch, všetci boli usporiadaný, žiaden krik, žiadne odpadky na zemi a zase free WiFi. Bolo toho dosť, aby som mal z Kóreii dobrý prvý dojem. Skrinky na odloženie batožiny som našiel veľmi jednoducho, no moja myseľ ma začínala odhovárať od výletu do mesta… Nočné lavičkovanie na letisku mi síce doprialo pár hodín spánku, ale zdalo sa že to nebude stačiť.

S chalanmi som sa mal stretnúť okolo obeda v hostely, tak som sa iba chvíľu prešiel po okolí železničnej stanice a šiel som naspäť do metra – smer Orange Guesthouse, aby som si na hodinku zdriemol. Hostel sa nachádza v blízkosti metra Hongik, kde je aj Hongik University a celkovo sa to dá označiť za študentskú štvrť. Niečo podobné máme aj my v Pekingu – Wudaokou, kde sa nachádzajú takmer všetky Pekingské univerzity a poviem vám, že je ich veľa.

Príbehy z oranžového hostelu v Soule

Docestoval som do stanice metra a z indícii hostela som si pamätal že sa musím dostať na povrch zemský východom z metra číslo 1. Celkovo ich bolo osem a ten môj bol úplne posledný… taká pekná desaťminútová prechádzka metrom. Potom som chvíľu blúdil, kým som objavil veľký oranžový dom. Na check-in som si musel ešte chvíľku počkať, tak som sa usadil na lavičku pred domom. Po chvíli si ku mne prisadol jeden Kórejčan, ktorý dočasne býva v hostely aj keď jeho rodičia bývajú iba kúsok od Soulu. Na tvári mal tri tetovania, jedno na čele a po jednom na každom líci. Zapálil si cigaretu a začal mi rozprávať svoj príbeh…

Soul, Južná Kórea, kde sa ubytovať v Kórei?

Orange Guesthouse nezostal byť nič dlžný svojmu oranžovému názvu

Po dlhom rozhovore mi môj nový kamarát ukázal recepciu, kde som dostal kľúč od izby. Izba bola maličká, boli iba v nej dve poschodové postele, dve zásuvky a zrkadlo. Žiadne skrine, stoličky, televízor, ale keďže sme tu nehodlali tráviť veľa času,tak to nevadilo.

Poobede docestoval už aj Usman so Sebastianom, ktorí ale prileteli na iné letisko. Ako veľkí králi si vzali luxusný taxík, ktorý mal WiFi a sedadlá pohodlné ako posteľ. Sebastian číslo dva (z Nemecka) letel z Hong Kongu a prílet mal až niekedy večer. Keďže sme už boli všetci hladní, šli sme objavovať našu oblasť a zároveň aj kulinárské zážitky. Prešli sme možno dva bloky a objavili sme sa v centre diania, všade sami mladí ľudia, stánky s občerstvením, bary, reštaurácie a všetko to pôsobilo akosi lepšie ako v Pekingu!

Krásne dievčatá v Soule

Usman začal po 10 minútach chôdze a obdivných pohľadoch na miestne dievčatá počítať koľko pekných dievčat za ten deň stretneme. Dopočítal sa k číslu 76, a to len za ten čas čo sme šli na večeru a späť, pričom každý jeho výber som mu musel schváliť buď ja, alebo Sebastian. Áno, možno sme perverzní, ale v kampuse v Číne sú to skôr dievčatká, mnohokrát menej vyspelé ako spolužiačky z gympla.. Zato tieto dievčatá majú štýl! Hlavné rozdiely s “konkurenciou” v Číne by sa dali zhrnúť do týchto bodov (nie som žiadny módny expert a sto ľudí, sto chutí, tak to berte trocha s nadsádzkou):

Ako to že sú ženy v Soule v Južnej Kórei také pekné?

1.) Vedia sa obliekať – žiadne že dáme si šaty a k ním najškaredšie a najstaršie tenisky čo sa doma dajú nájsť sa tu nekoná. Tu dievčatá už predtým počuli slovo móda, obliekajú sa moderne a sú vyzývavé ale aj tajomné zároveň.

2.) Vlasy a pery – Kórejčanov spoznáte z diaľky, dievčatá majú väčšinou narúžovane pery a do hneda zmelírované vlasy, väčšinou rovné, dokopy tvoriace pekne upravený účes

3.) Postava – z veľkej časti súvisí s oblečením. Ak sa viete obliecť a dať na seba niečo čo vám pristane, tak sa nikto netrápi tým, že máte na zadku o kilo viac, lebo celkový dojem je pozitívny. No aj keď si odmyslím oblečenie, tak stále hrá postava v prospech Kórejčaniek, ktoré pôsobia viac žensky.

+ nie je všetko zlato čo sa blyští, faktom je že plastické operácie sú tu časté ako návšteva zubára a nie je to žiadne tabu. Asi si pamätáte škandál, keď sa krásna Kórejčanka vydala za statného junáka a narodili sa im malé príšerky… áno aj ona mala niekoľko plastík. Sám som si všimol niekoľko dievčat po operácii, nie je to do oči bijúce – na mieste kde bol rez mali takú maličkú nálepku telovej farby – niečo ako keď sa porežete pri holení.

Kórejske barbecue

Ale späť k večeri. Skúsili sme typické kórejské BBQ, kde nám doniesli vlastnú panvicu a jemné plátky hovädzieho mäsa a nejakú zeleninu, ktorú sme si sami grilovali. Ako predjedlo sa tu vždy podáva zelenina, nikdy nesmie chýbať kimchi, ktorú priam zbožňuje náš grilmajster Usman. Jedlo bolo dobré, ale keďže sme k nemu nemali žiadnu skutočnú prílohu iba kúsok zeleniny, tak sme sa ešte stále cítili hladní. Dali sme si ešte po jednom burrite.

kórejské barbecue, grilovanie po korejsky, Kórea, Soul, cestovanie, kimchi

Usman a.k.a. grillmajster ako sa patrí! Mňamky ako od mamky

Chvíľu potom čo sme sa vrátili na hostel, dorazil aj Sebastian č. 2 a ten bol pripravený na párty. Okrem neho z Hong Kongu prišli ešte dvaja Nemci – Constantin a Prassana, ktorí sa chceli tiež pridať. Prvá noc padla na slávny Gangnam. Ach, aké bolo sklamanie, keď sme tam dorazili a nikde nikoho.

Je to viac menej finančná štvrť a v noci to tam nežilo ani zďaleka tak ako v našej oblasti. Chalani sa však nevzdávali a tak sme si to kráčali hore – dole, hľadajúc nejaký slávny klub.

Po dlhej prechádzke sme jeden našli – ten najznámejší a jeden z najväčších v Soule. Volal sa Octogan, alebo tak nejako, ale rázom sme ho premenovali na Octopussy. Chlapci už boli celý nedočkaví, tak sme teda, aj keď som nebol veľmi nadšený, vošli do klubu. Ticho sme zostupovali dolu po schodoch… a ticho neprestávalo. Klub bol ľudoprázdny. Sedeli tam nejakí štamgasti na pive, ale inak žiadna hudba, nič.. v tomto klube, ktorý bol naozaj obrovský, to žije asi iba cez víkendy. Vyšli sme odtiaľ von a sklamanie bolo značné, očakávania od Gangnamu boli niekde inde. Nič to, poďme domov, zajtra skúsime iný klub. Lenže…

Taxíkom v Soule na „Gangnam style“

Dostať sa domov nebolo také jednoduché. Metro už dávno nejazdilo a jediná voľba bol taxík. Tie však boli buď obsadené, alebo nás nechceli vziať (kiežby tu bol tiež  Uber). Neboli sme sami, v pravidelných rozostupoch boli aj domáci, ktorí sa zúfalo snažili získať dopravu domov. My sme sa rozhodli predbehnúť rozostupy a získať výhodnejšie miesto, kde budeme na taxík prvý v rade. Trvalo vyše hodiny, kým sa nám podarilo dostať do auta. Prvá noc sa blížila ku koncu. Gangnam style už nikdy viac.

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Comments 0
There are currently no comments.