Tá malá modrá planéta

Cesta do Pekingu je dlhá, treba sa posilniť

Keď sme vystúpili do nebies a stabilizovali náš smer, začala sa podávať večera. To je tá časť letu, na ktorú sa hneď po odlepení zo zeme teším najviac. Na výber boli dva jedlá a ja som si dal „beef“, čo bolo mäso s ryžou a zeleninou. Ešte sme dostali buchtičku, maslo a syr, potom šalát kde boli sušené paradajky s mini mozzarelami a ako dezert celkom dobrý vláčny koláčik. Na pitie som si dal jablkový džús, vodu a neskôr čaj. Detailné zápisky musia byť, recept k dispozícii na vyžiadanie.

Raňajky v lietadle na ceste do Pekingu.

Po výdatnej večeri som sa snažil spať, čo sa mi asi celkom darilo, keďže mi let strašne rýchlo ubiehal. Prešlo šesť hodín a podávali sa raňajky – omeleta, klobáska a špenát, spoločne s buchtou a maslom. Bolo to chutné, ale bolo toho málo. Okrem toho ma dosť sušilo a tešil som sa, že si v Pekingu kúpim vodu. Necelú hodinku od raňajok sme začali klesať a pripravovať sa na pristátie.

Dobre ráno Čína, už som tu

Pristávanie prebehlo v poriadku a ja som sa o 7:55 ocitol vo vnútri pekinského letiska. Je obrovské, ba priam gigantické. Len pre batožinu sme museli ísť asi tri zastávky vlakom. Keby som nesledoval jedného pána čo sedel v lietadle obďaleč odo mňa, asi by som zablúdil. Prekvapivo náš už v Pekingu veľmi nekontrolovali a chceli iba vidieť pas.

Batožinu si preskenovali, ale poučený z USA som tam už nemal žiadne jedlo podliehajúce skaze. Na letisku som si zmenil peniaze, aby som si mohol kúpiť vodu a mal sa za čo dopraviť na kolej. Čínsku menu nemožno z Číny vyvážať a dostať sa k nej ešte pred odchodom do Číny je komplikované. Na letisku si museli urobiť kópiu pasu a musel som podpísať dva papiere, aby som si peniaze vôbec mohol zmeniť . Uskutočnil som aj svoj prvý nákup, voda a žuvačky Wrigley, ktoré boli plátkove a zrejme fejkové, keďže ich chuť trvala necelé 3 minúty.

Prvé momenty v Pekingu

Predstavte si obrovské a vynásobte to dvoma. Vitajte na letisku v Pekingu!

Vyšiel som von z letiska hľadajúc dopravu na intrák. Čakal som ťažký smog, cez ktorý nedovidím na koniec parkoviska, a o to väčšie bolo moje prekvapenie, že v Pekingu je jasno-chladné slnečné ráno. Na rozdiel od ostatných spolužiakov som sa rozhodol pre cestu Airport Shuttleom, čo bol autobus, ktorým som sa zviezol na jeho konečnú zastávku, ktorá už nie je ďaleko od školy. Sadol som si úplne dopredu aby som mal dobrý výhľad a bol to veru zážitok.

Premávka bola hustá, ale náš šofér ako keby mal právo prednostnej jazdy, lebo vždy trúbil a vždy šiel. Cesta trvala skoro hodinu a potom som si vzal taxík, ktorý ma zaviezol až dnu do areálu školy. Taxikár samozrejme nevedel po anglicky ani len to ako sa povie taxi, na čo som bol ale pripravený a tak som mu ukázal moju cieľovú stanicu v čínskych znakoch (清华大学 – Tsinghua University).